Pôvodný plán bol ísť do Brna cez Bratislavu,po trase Poprad-Ružomberok-Žilina-Trenčín a až do nášho hlavného mesta. Mohli sme tam mať prípadne ubytovanie u uja,ktorý tam býva. Bolo to len krajné východisko. Avšak to krajné východisko nastalo práve teraz. O pol 7 večer sme boli vo Zvolene a nevedeli sme,čo bude s nami ďalej. Mali sme všelijaké myšlienky. Pozháňať si privát vo Zvolene. Ísť na stanicu a pokračovať vlakom alebo busom. Vrátiť sa domov.
Keď to človek najmenej čaká,vtedy príde pomoc. Keďže už bola mierna tma,tak sme poriadne nevideli autá,ktoré stopujeme. Za volantom auta,ktoré sme vtedy stopli bola však tvár,ktorú sme poznali. Bol to chlapík,ktorý nás odviezol z toho zapádakova menom Tatranská Štrba až do Banskej Bystrice. Stopli sme ho znova,to bol snáď osud. Neveríte? Vravel nám,že chcel ísť po diaľnici vo Zvolene ale rozhodol sa pre druhú cestu,menej pohodlnejšiu. Sám nevedel prečo. A tam stretol nás. Ešte stále neveríte,že to bol osud? :)
Táto dobrá duša nás teda zachránila dvakrát. Býval blízko pri Bratislave,takže sme sa nedostali až do nášho prvého cieľa. Cestou volal manželke,aby nám zistil spoj z dediny,kde býval, do Bratislavy. Chceli sme to stihnúť a bola to teda vážne adrenalínová jazda. Počas tej takmer 3 a pol hodinovej ceste ( o 20.40 sme boli vo Štvrtku na Ostrove,spomínaná dedina) sme sa dozvedeli takmer celý jeho životný príbeh. Pokúsil sa vyštudovať 6 vysokých škôl,ani jednu úspešne,bol významným človekom v jednej firmy,ktorá sa zaoberala exportom-importom,denne cestoval po Európe,zobrali mu niekoľkokrát vodičák za dopravné priestupky,bol v podmienke,pracoval takmer non-stop,fajčil,pil a popritom mal ešte stíhať rodinu. Všetko toto sa skončilo,keď prišli 2 infarkty. Podotýkam,že nemal viac ako 30 rokov. Bol to veľmi zaujímavý príbeh.
Dostali sme sa teda do Štvrtku,kde nám o 10 minút po príchode šiel bus do Bratislavy. Na autobusovej stanici nás čakal ujo v službe-je vodičom MHD,takže nám vysvetlil,ako sa dostaneme k ním domov. Prestupovali sme trikrát,takže sme si stihli aspoň pofotiť nočnú Bratislavu.
Bratislavský most Apollo
Bratislavský hrad
Na našej konečnej zástavke nás čakala ujova manželka. Konečne som sa dostal do sprchy,najedli sme sa a šli sme spať. Ráno sme spali pomerne dlho. Ujo nám pripravil raňajky a niečo pod zub na cestu. Odviezol nás na vlakovú stanicu,pretože pred rodičmi sme išli do Brna "s kamarátmi" :) . Kamaráti sa však zdržali v Bratislave o jeden deň dlhšie,tak my sme teda išli vlakom :) . Počas cesty vlakom sme väčšinou leňošili alebo hrali karty alebo iba spali.
Unudená (alebo nahnevaná?) Gabika vo vlaku do Brna.
Lietajúci koberec vo vlaku na streche :) .
Na Hlavnom nádraží v Brne nás mal čakať Matúš. Bol to Slovák študujúci v Brne. Keď sme prišli,volal som mu. Vravel,že bude mať na hlave klobúk a bude na korčuliach. "Divná kombinácia," vravel som si. Neskôr sa však ukázalo, že je to správny chalan a zároveň veľký blázon ( samozrejme v dobrom :) ) . Previedol nás teda len tak narýchlo hlavným centrom v Brne. Býval blízko centra,takže to nám celkom vyhovovalo. Dostali sme teda do bytu, kde býval ešte so svojím ďalšími 5 kamarátmi. Všetci chodili na rovnakú vysokú školu,všetci chodili na rovnakú strednú školu. Proste taká správna partia.
V Brne sme prežili krásne tri dni a 2 noci. Navštívili sme ZOO,kde sme strávili takmer jeden celý deň,boli sme v krásnej a útulnej čajovni ( kde ten čaj nebol veľmi dobrý,ale atmosféra sa cení :) ) , ochutnali sme nakladaný hermelín a pravé české pivo ( pivo som si dal len ja,Gabika veľmi pivo nemusí ) . Spoznali sme množstvo ďalších ľudí - napr. taký Rus,ktorý študuje v Brne a stále so sebou nosil zošit,kde si písal všetky zaujímavé české a slovenské slová a takto sa učil jazyky. Myslím,že ich ovládal už 6. Okrem týchto zážitkov nemohli chýbať večerné prechádzky Brnom.
Gabika a "šalina"(električka)
Somárik,ktorý ma skoro uhryzol!
Krásne,lenivé tigre.
1.3. večer sme spolu sedeli v kuchyni s ostatnými spolubývajúcimi a vysvetľovali nám,ako a kde stopovať pri ceste z Brna domov. Všetci šiesti boli tiež couchsurfermi,ktorí aktívne stopovali,takže sme sa od nich veľa naučili. Ráno sme mali naplánovaný odchod. Mali sme ešte zobudiť Matúša,chcel sa s nami rozlúčiť. Nemohli sme ho však v byte nájsť! Neskôr,keď sme už boli doma,sa ukázalo,že spal v takej miestnosti,kde si odkladali rôzne veci (snowboardy,batohy a pod.). Jeho spolubývajúci ho totiž nepustil do izby,mal tam dámsku návštevu :) . Tak sme Matúšovi nechali aspoň malý darček a veľkú čokoládu ako vďaku za skvele strávený čas.
Okolo 8 ráno sme sa teda vybrali na prvý stop z Brna na miesto,kde nám poradili naši couchsurferi. Bola to výpadovka na diaľnicu.
Ak som vás teda neunudil a dostali ste sa až do tejto časti blogu,som rád a dúfam,že si prečítate aj tretiu časť :) .